Mrazivý vietor zavýjal okolo malej horskej chaty, ktorá bola obklopená bielou prikrývkou snehu. Vôňa dreva, rozliateho vína a náladová atmosféra. Toto všetko bol svet, jej svet, jeho svet. Ich spoločný svet, ktorý si rozhodli dopriať ďaleko od davu, ďaleko od ich povinností, rodín, problémov..
Natália si pritisla hrnček horúceho čaju k perám, keď sa ozvalo hrubé zaklopanie na dvere. Bol to on – ten, s ktorým sa rozhodla uniknúť z reality agentúr a svojho nového, pre niekoho možno, hot života.
Stál tam Peter. – vysoký a surový, so snehom vo vlasoch a prenikavým pohľadom. Na sebe mal bundu, polorozopnutú, odhaľujúca kúsok jeho mohutnej hrude. Jeho ruky boli plné dreva, ktoré mu okamžite začala skladať z rúk..
„Zásobím ťa na noc. Vonku je šialená zima,“ prehovoril hrubo a bez čakania na pozvanie vošiel dnu. Všimla si, ako jeho topánky nechávajú na podlahe ťapy. Doma, v jej malom byte, by jej to rozhodne vadilo. Tu? Tu je ich priestor. Tu jej to nevadí. Jeho prítomnosť bola taká intenzívna, že jej telo zareagovalo skôr, ako stihla niečo povedať.
Peter bez zaváhania zhodil drevo na zem ku krbu. Jeho pohľad bol temný, takmer zvierací. „Malička, nemala by si tu byť sama. Také ženy ako ty potrebujú niekoho, kto sa o ne postará.“
Natálií sa zrýchleným dychom zachvela hruď. „Dokážem sa o seba postarať,“ odpovedala, no jej hlas sa zlomil. Áno, toto bolo ono, tak strašne milovala naivný roleplay. Jej život nebol len o známostiach, party a tvrdej jebačke. Rozhodla sa robiť, čo jej robí radosť. A jej prvá čokoládka z bonboniéry bola novinka – roleplay.
Peter sa k nej priblížil, každý jeho krok bol rozhodný. Zastal tesne pred ňou, jeho mohutné ruky sa dotkli jej bokov. „Tak sa na to pozrime,“ zavrčal.
Natalín dych sa zrýchlil, keď ju Peter prudko pritlačil k stene. Jeho dlaň pevne uchopila jej bradu, zdvihol jej tvár, aby sa stretla s jeho pohľadom. „Poznám také ako ty. Tvária sa, že nepotrebujú nikoho, ale v skutočnosti len čakajú, kedy si ich niekto vezme, poriadne…. vezme.“ zdôraznil. To posledné slovo tak strašne tvrdo zdôraznil.
„Peter…“ zašepkala, no jeho pery sa zmocnili jej skôr, ako stihla dokončiť vetu. Nebol to jemný bozk. Bol tvrdý, neústupný, akoby ju chcel pohltiť. Jeho jazyk prenikol do úst a zmocnil sa jej, zatiaľ čo jeho ruky bezohľadne siahali pod jej sveter.
Jej telo reagovalo okamžite. Zastenala, keď jeho ruky kĺzali po jej bokoch, hľadajúc každý kúsok nahého tela. Oprel ju pevnejšie o stenu, jeho telo sa tlačilo na ňu, drsné a nekompromisné.
„Toto si chcela, však? Niekoho, kto ti ukáže, ako chutí skutočný muž?“ jeho hlas bol chrapľavý, zatiaľ čo jeho ruky z nej strhli posledné kúsky oblečenia. Nič moc na sebe nemala, načo.
Natália sa zmohla len na rýchly nádych, keď ju Peter zdvihol a držal pevne, ako by bola pierko. Jej nechty sa zarývali do jeho ramien, keď sa jeho pery presúknuli na jej krk.
Každý jeho pohyb bol rozhodný a tvrdý. Bez ohľadu na jej protesty ju ďalšími krokmi priviedol do stavu absolútneho odovzdania. Prenikol do nej svojim pružným a tvrdým penisom. Jeho ruky pevne zvierali jej boky, jeho dych sa miešal s jej stonmi.
“Tam zatlač!” zakričala Natália, vyviedla Petra z rovnováhy.
“Sľúbila si, že nebudeme protestovať, tak.. neprotestuj!” vrazil jej facku. Nie násilnú, ale živočíšnu, priame ukáznenie na miesto. To si vyprovokovala. A svoj orgazmus. Áno, toto presne chcela.
“Zimný večer ako vyšitý..” vzdychol Peter.
“To teda hej, takto som si to predstavovala..”
“Vieš ako si to predstavujem ešte ja? Keď sme už v tej lesnej tématike.. vieš.. dáš si kolíček s chvostom?” zasmial sa peter.
