Ráno sa v chatke nieslo vôňou dreva a zostatkovým teplom z krbu. Natália sedela pri stole, ešte stále oblečená v spodnom prádle, s chvostíkom položeným na nočnom stolčeku. Na jej perách pohrával úsmev, keď si spomenula na včerajší večer. Hra, ktorú začala, nabrala úplne nový rozmer.
Dvere do chaty sa otvorili a dnu vošiel Peter. Jeho robustná postava zaplnila miestnosť, vlasy mal ešte trochu rozstrapatené a vyzeral byť.. spokojný. „Líška ešte stále v brlohu?“ spýtal sa a naklonil sa nad ňu, pričom jeho ruka jemne prešla po jej líci.
„Líška sa na lov musí pripraviť, pretože včera bola ulovená až príliš,“ podpichla ho, no v jej hlase bolo pobavenie. Prešla mu prstom po hrudníku. “Otázne je.. si na ďalší lov pripravený? Polárne líšky vedia byť prefíkané, vieš o tom..” Peter sa zasmial.
„Myslíš si, že ma dokážeš prekvapiť? Včera si ma zahnala do kúta, ale teraz budem loviť ja. Trofej získam.. ja.“
Natália sa postavila, jej pohyby boli pomalé, takmer dráždivé. Chvost, ktorý nebol len obyčajnou rekvizitou. sa jemne pohupoval, keď prešla k zrkadlu. Upravila si uši a potom sa otočila, pričom si ruku oprela o bok. Peter pristúpil bližšie, jeho krok bol rozhodný. Natália ucítila, ako jeho ruky uchopili jej pás a pritiahol si ju k sebe. „Padla si do pasce,“ zašepkal jej do ucha.
„No nemyslím si,“ odvetila provokatívne a vymanila sa z jeho zovretia. Jej smiech zaznel celou chatkou, keď rýchlo zmizla za dverami vedúcimi do spálne. Peter sa len pousmial a vykročil za ňou.
„Myslíš si, že som taká ľahká korisť?“ spýtala sa, keď sa otočila k nemu. Peter sa na ňu len usmial, jeho pohľad bol teraz sústredený, takmer dravý.
„Ty si jediná korisť, na ktorú sa tu oplatí zamerať,“ odvetil a priblížil sa k nej. Natália ustúpila, až kým necítila za sebou chladné drevo steny. Jeho ruky ju pevne pritlačili, no tentokrát bola tá, ktorá to mala pod kontrolou. Jej ruky vkĺzli do jeho vlasov.
„Ak ma chytíš, odmena je moja,“ zašepkala.
Peter sa usmial, jeho pery sa priblížili k jej uchu. „Všetko pekne postupne, ja som ten, ktorý tu určuje pravidlá hry.
Svet samých pravidiel – to Natália nemala rada. Milovala veci pod kontrolou, avšak teraz bol priestor na kontrolu zabudnúť. Vystrčila na neho zadok, ktorý bol vyplnený análnym kolíkom s chvostom na konci. Ako pravá líška. Neváhal a zasunul – lov bol u konca a ona sa takto rýchlo vzdala.
“A bez boja?” pošepkal.
“Aspoň vidíš, aký dobrý lovec si”
„A ty si tá najzvodnejšia líška, akú som kedy lovil,“