Väčšina ľudí sa bojí hovoriť o sexe nie preto, že by nemali túžbu, ale preto, že sa to nikdy nenaučili.
Hanba, ticho v rodine a predstava, že „o týchto veciach sa nehovorí“, robia z intimity tému, ktorú radšej potláčame – dokonca aj vo vzťahoch, kde je láska, dôvera a blízkosť.
Paradoxom je, že sex je pre nás dôležitý. Len o ňom nevieme hovoriť.
O sexe sme sa naučili mlčať skôr, než sme sa ho naučili chápať
Pre väčšinu z nás nebol sex témou, o ktorej by sa doma otvorene rozprávalo.
Buď sa nespomínal vôbec, alebo bol spojený s hanbou, varovaniami a tichom.
Nie preto, že by rodičia chceli ublížiť.
Ale preto, že sami vyrastali v rovnakom prostredí.
Výsledok?
Ako dospelí ľudia vieme hovoriť o práci, peniazoch aj problémoch – ale keď ide o túžbu, zrazu nám chýbajú slová.
Prečo je ťažšie hovoriť o sexe než o hocičom inom
Sex nie je len činnosť.
Je to miesto, kde sa stretáva telo, hlava, sebavedomie aj strach z odmietnutia.
Keď hovoríme o sexe, v skutočnosti hovoríme:
- o tom, či sme dosť dobrí
- či nie sme „divní“
- či partnera nestratíme, ak povieme, čo chceme
Preto je jednoduchšie mlčať.
Mlčanie chráni ego – ale dlhodobo ničí blízkosť.
Keď sa o sexe nehovorí, problémy nezmiznú. Len sa presunú.
Veľa párov nemá problém so vzťahom.
Majú problém s komunikáciou o intimite.
Navonok všetko funguje.
Vo vnútri však vzniká:
- frustrácia
- pocit odmietnutia
- tichá vzdialenosť
A často aj mylný záver:
„Asi niečo nie je v poriadku so mnou.“
Pravda, ktorú málokto povie nahlas
Nie ste pokazený.
Nie ste nenormálni.
A nie ste jediní.
Hanba okolo sexu nie je osobná chyba.
Je to naučený vzorec.
A to znamená, že sa s ním dá pracovať.
Prečo rozhovor často nezačne slovami
Mnohí ľudia cítia, že by sa o sexe mali porozprávať – ale nevedia ako.
Nie preto, že by nechceli, ale preto, že sa boja, ako to bude znieť.
Pre niektoré páry je preto jednoduchšie začať:
- spoločnou hrou
- jemným experimentom
- alebo malou zmenou, ktorá otvorí priestor bez tlaku
Nie ako riešenie, ale ako začiatok rozhovoru.
Intimita sa nevracia veľkými gestami, ale malými krokmi
Mýtus, že dobrý sex má prísť spontánne, robí viac škody než úžitku.
Túžba sa často neobjaví sama – vzniká tam, kde je bezpečie, zvedavosť a pocit, že nemusím byť dokonalý/á.
Niekedy stačí:
- dovoliť si skúšať
- prestať sa hodnotiť
- nájsť formu blízkosti, ktorá nevyžaduje výkon
Aký je prvý krok, keď sa hanbím hovoriť o sexe?
Nie je to veľký rozhovor pri stole.
A už vôbec nie ultimáta.
Prvým krokom je pochopiť, čo vlastne chýba:
- viac blízkosti?
- viac vzrušenia?
- viac uvoľnenia?
- alebo viac hravosti?
Keď to pomenuješ pre seba, všetko ostatné je jednoduchšie.
Ľudia sa často pýtajú:
Je normálne hanbiť sa hovoriť o sexe?
Áno. Je to veľmi bežné a súvisí to s výchovou, nie s tvojou hodnotou.
Dá sa intimita zlepšiť aj po rokoch vzťahu?
Áno. Veľmi často práve vtedy – keď zmizne tlak na dokonalosť.
Pomáhajú erotické pomôcky prekonať hanbu?
Pre niektorých ľudí áno, pretože ponúkajú nový spôsob, ako sa zblížiť bez nutnosti hneď všetko pomenovať slovami.
O sexe sa nemusíš naučiť hovoriť hneď. Stačí prestať mlčať.
Intimita nie je o správnych slovách.
Je o tom, že si dovolíme byť úprimní – najprv k sebe.
A to je miesto, kde sa veci začínajú meniť.
